" class="lazy attachment-siiimple_full size-siiimple_full wp-post-image" title="" alt="">
20.06.2019

Kortizol

Kortizol je hormón potrebný na prekonanie kritických (stresových) situácii.
Keď sme v strese, telo vylučuje tento hormón aby sme sa s touto situáciou dokázali vyrovnať,
prekonali ju (pri závode ktorý chceme dokončiť, stihnúť dôležitú udalosť, rôzne pohotovostné
situácie)

Tento hormón sa takisto vylučuje aj keď sme vystavený stresu psychickému, emocionálnemu (smútok pri úmrtí blízkeho, rozvod, strata zamestnania). V primeranom, „zdravom“ množstve je stres dobrý, pretože pri vylúčení kortizolu máme k dispozícii viac energie, sme pozornejší, alebo dokážeme pohotovejšie reagovať v urgentných situáciách. Rovnako je kortizol veľmi dôležitým faktorom pri rannom vstávaní, kde pôsobí ako budík pre naše spánkom utlmené bunky. Avšak dlhodobý stres, spôsobovaný napríklad prácou, zlými vzťahmi v rodine alebo v sociálnej skupine, má nežiaduce účinky. Pretože telo jednoducho nie je stavané na dlhodobé odolávanie stresu.

Vysoká úroveň kortizolu spôsobená chronickým stresom vedie k nasledovným dôsledkom:
– Zníženie imunity – kortizol je kortikosteroid a inhibuje (zabraňuje, spomaľuje) funkciu bielych
krviniek – prirodzený obranný systém tela proti baktériám a vírusom. To vedie k väčšej náchylnosti k infekciám.
– Zvýšenie ukladania tuku v oblasti brucha – vysoká úroveň kortizolu núti telo ukladať, tvoriť
zásoby tukového tkaniva v oblasti brucha, horného chrbta, krku. Keď sa toto stane tento tuk
nie je jednoduché stratiť pokiaľ nie je obmedzený stres, ktorý ho spôsobuje.
– Ničenie svalového, kostného a spojivového tkaniva – kortizol napomáha v procese
glukoneogenézy (novotvorbe glukózy), kde sa tvorí glukóza z existujúcich tkanív. Kortizol ničí
svalstvo, kosti, spojivové tkanivo na tvorbu glukózy pre mozog v stresových situáciách.
– Zabraňuje aktivácii hormónu štítnej žľazy – hormón tyroxín, vylučovaný štítnou žľazou kvôli
regulácii metabolizmu a rastu, je v krvnom obehu dovtedy pokiaľ nenarazí na receptor
v bunke alebo na bunke. Pri tomto strete sa mení na aktívnu formu trijódtyronín, ktorá
v skutočnosti vykonáva danú funkciu. No vysoká hladina kortizolu túto premenu inhibuje
(zabraňuje jej)

Stres ma teda veľký vplyv na vylučovanie kortizolu, no nie len počas dňa. Keď sú hladiny kortizolu zvýšene aj večer, spôsobuje to nespavosť, plytký, prerušovaný spánok, potenie počas spánku.
Trvale zvýšená hladina kortizolu má tiež za následok nárast hmotnosti (tuk), tým že spomaľuje
metabolizmus. Tiež je zvýšený pocit hladu. Toto všetko vedie k únave, zhoršenej pamäti, depresii, zhoršenej koncentrácii a iné. Nezáleží na tom aké ťažké je teda spomaliť v tomto rýchlo svete. Mali by sme dbať o svoje zdravie.

Pri vystaveniu tela nejakej stresovej situácii či už fyzickej alebo psychickej z nadobličiek sú vylúčené tieto hormóny: Norepinefrín, Epinefrín, Kortizol. Hlavnou funkciou týchto hormónov je pripraviť telo na vzniknutú situáciu, či už zvýšením dostupnej energie zlepšeným štiepením svalového glykogénu, rozšírením ciev, zvýšením tepu, rozšírením priedušiek, zvýšením krvného tlaku, či reguláciou
metabolizmu. (samozrejme aj mnoho iných funkcií)
Úroveň testosterónu je redukovaná pri vylúčení kortizolu
– V prípade vystavenia nášho tela nejakej neočakávanej, stresovej situácii sú nadmerne
vylučované spomenuté 3 hormóny. Takže nadmerným vylučovaním týchto hormónov sa zasa
obmedzí vylučovanie iných. Hormón, ktorého vylučovanie sa pri takýchto situáciách okamžite
zastaví je testosterón. Testosterón je na túto dobu odstavený, čo má za následok zastavenie
funkcií tohto hormónu ako rast a schopnosť reprodukcie. Čo keď je to nadmerné vylučovanie
kortizolu časté alebo až konštantné a dlhodobé?
Aké sú teda riziká dlhodobo zvýšenej hladiny kortizolu ?
– Pokiaľ stresor, ktorý zapríčiňuje stres nie je odstránený alebo eliminovaný (napríklad
pretrvávajúce problémy doma alebo v práci), zostávajú v tele stále zvýšené hladiny kortizolu.
Tým pádom sú funkcie tela podmieňované testosterónom obmedzené.
– Kým je teda úroveň testosterónu nízka, procesy ako normálny rast alebo schopnosť
reprodukcie sú potlačované.

kortizol

– Zabraňovanie ovulácií u žien, či novotvorbe spermií u mužov nie sú jediné príznaky
spôsobené nízkou hladinou kortizolu. Ďalšími sú zabraňovanie tvorbe pohlavných hormónov
(testosterón, progesterón, estrogén), ktoré môže mať na svedomí znížené sexuálne libido,
menštruáciu, ejakuláciu, náladu a iné funkcie ovplyvňované týmto hormónom.

Zhrnutie: Kortizol, ako taký, je pre náš organizmus veľmi dôležitým hormónom pri zobúdzaní sa, mobilizácii energetických zdrojov pri aktivite, atď. Problémom však je trvale zvýšená hladina tohto hormónu, ktorá bráni vo funkcii testosterónu. Jednoducho povedané kortizol potrebujeme pre to aby sme mohli vykonávať nejakú pohybovú alebo mentálnu aktivitu, no pre znovuobnovenie síl a dostatočnú regeneráciu nie je jeho zvýšená hladina prínosom, práve naopak…