28.03.2020

Alergie a šport

AKO ŠPORTOVAŤ, KEĎ MÁTE ALERGIU?

Milan Kabát

Práve sa začína otepľovať a ľudia začínajú tráviť viac času vo vonkajšom prostredí. Pobyt na čerstvom vzduchu je po dlhých zimných mesiacoch akiste veľmi príjemný a človek nadobúda pocit znovuzrodenia. Pozitívne účinky prvých slnečných lúčov sú nepopierateľné, človek si začína užívať pobyt na slnku a prijímať prepotrebný vitamín D v tomto čase.

Na druhej strane s pribúdajúcim rozkvetom stromov, bylín a tráv sa prejavujú prvé alergické reakcie. Alergia je porucha organizmu, ktorý reaguje neadekvátnym spôsobom na alergén. Alergénom je akákoľvek látka, s ktorou prichádza človek do kontaktu. Pre alergika je však táto látka nebezpečná a organizmus sa proti nej bráni. Hlavnými príznakmi je kýchanie, výtok z nosnej dutiny, zapchatý nos alebo štípanie očí. Pri opakovanom a dlhodobom vystavovaní organizmu alergénom si vytvárame živnú pôdu na bronchiálnu astmu. Bronchiálna astma je chronické (rozumej doživotné) zapálenie dýchacích ciest a práve ono najviac ovplyvňuje fyzický výkon človeka. Preto ignorovanie alergických reakcií nie je na mieste a je potrebné dostatočne venovať pozornosť tomuto problému a vyhľadať alergiológa.

Alergické choroby patria medzi najbežnejšie chronické choroby a v posledných desaťročiach na celom svete stúpajú z dôvodov, ktoré ešte stále nie sú úplne objasnené. Boli uskutočnené značné výskumy objasňujúce vplyv alergického ochorenia na športový výkon. Športovci, ktorí majú alergické ochorenie, môžu ťažiť z obrovského pokroku, ktorý sa dosiahol pri pochopení patofyziologického základu ich choroby. Prístup k množstvu dostupných medzinárodných klimatických a sezónnych správ o peľoch môže športovcom umožniť lepšiu prípravu na tréning a
výkon. Športovci môžu navyše profitovať z vyvíjajúceho sa repertoáru terapeutických postupov pre alergické choroby, ktoré zodpovedajú súčasným antidopingovým predpisom (www.wada-ama.org). Patofyziológia alergického ochorenia

Atopické choroby, ako je astma, alergická nádcha, žihľavka a anafylaxia, sú charakterizované precitlivenosťou na konkrétny alergén, ktorá vedie k sekrécii špecifických protilátok imunoglobulínu E (IgE) a akútnemu, opakujúcemu sa alebo chronickému zápalu. Niektorí jedinci s atopickou predispozíciou syntetizujú protilátky IgE pri počiatočnom vystavení sa alergénu. Množstvo naviazaných IgE na mastocyty a bazofily určuje, aké je štádium alergickej reakcie. Pri opakovanej expozícii, alergén zosieťuje IgE na bunkových povrchoch, čo spôsobuje uvoľnenie organizmu zápalových mediátorov. Koncentrácia peľu v atmosfére, ktorá koreluje s alergickými prejavmi, je hlásená a šírená na viacerých strediskách v medzinárodnom meradle. Na Slovensku je možné sledovať napríklad Peľové Spravodajstvo, ktoré podrobne označuje výskyt a množstvo aktívnych alergénov.

Prejavy alergie

Fyzické prejavy alergie sú často oslabujúce. V pľúcach môže byť bronchokonstrikcia alebo astma; v nose, nádcha; na koži žihľavka; v očiach, zápal spojiviek. Systémové prejavy alergie charakterizujú anafylaxiu (najťažšia alergická reakcia), ktorá môže byť život ohrozujúca a vyžaduje si okamžitú lekársku starostlivosť. U niektorých jednotlivcov bola hlásená anafylaxia, ktorá sa vyskytuje v spojení s cvičením, nazývaná anafylaxia vyvolaná cvičením. Okrem zápalovej odpovede boli prejavy alergického ochorenia spojené s únavou, depresiou a znížením
kognitívnych (rozpoznávacích) schopností.

Diagnóza alergie

Okrem klinických prejavov alergickej poruchy sa na posilnenie diagnózy alergického ochorenia používajú aj testy in vivo a laboratórne testovanie citlivosti na alergény. Kožné pichnutie a intradermálne testovanie poskytuje rýchle a funkčné meranie precitlivenosti na kožu sprostredkovanej IgE s následnou odpoveďou na svrbenie a vzplanutie, ktorá sa objaví do 15 minút od kontaktu s alergénom.

Sezónne účinky alergie na športovcov

Športovci sú obzvlášť zraniteľní vplyvom životného prostredia, pretože mnoho športových aktivít – či už ide o voľný čas, tréning alebo súťaž – sa vyskytuje vonku. Keď športovci trénujú a

súťažia, často po dlhú dobu, robia intímny kontakt s vonkajšími prvkami, ktoré sú zložené z množstva topografických, sezónnych a klimatických komponentov. Vystavenie sa rôznym prvkom alergénov je umocnené zvýšenou ventiláciou dýchacieho systému (až 200 l vzduchu za min. počas cvičenia), ktorá zintenzívňuje kontakt medzi dýchacím systémom a prostredím a vdýchnutím nízkej kvality, mnohokrát studeného vzduchu, čo často ovplyvňuje tých, ktorí trénujú celoročne v miernom podnebí.

Počas zimných mesiacov vdychovanie studeného vzduchu behom cvičenia zhoršuje astmu vyvolanú fyzickou aktivitou u ľudí s astmou. Športovci sú intenzívne vystavení rôznym sezónnym peľovým alergénom počas jari (stromy), leta (tráva) a skorej jesene (ambrózia). Intenzita peľových období záleží od množstva aktívnych alergénov v prostredí, čiže od množstva peľu z rastlín, ktoré v danom období kvitnú. Existujú 3 základné obdobia so zvýšenou koncentráciou alergénov, najmä pre najfrekventovanejší typ alergie je tzv. alergická rinitída (senná nádcha).
1. obdobie (marec-apríl): peľ drevín
2. obdobie (máj-jún-júl) – peľ tráv a obilnín,
3. obdobie (august-september-október) – peľ burín a bylín
U vnímavých športovcov sa môže v dôsledku týchto podmienok prostredia vyvinúť zápal spojoviek, nádcha alebo zápal priedušiek.

Alergická rinitída alebo senná nádcha športovcov

Počiatočný kontakt peľu a iných zložiek vo vzduchu je často sprostredkovaný nosnou sliznicou a očami. Štúdie ukázali, že alergická rinokonjunktivitída (alergia s očnou aj nosovo-krčnou symptomatológiou) je u elitných športovcov nedostatočne rozpoznaná, ale určite ju nemožno liečiť. Výskumníci (Helenius et al.) uviedli výsledky prieskumu 49 športovcov súťažiacich v letných športoch. Diagnóza alergie s očnou aj nosovo-krčnou symptomatológiou bola častejšia u týchto športovcoch, ako u kontrolnej skupiny nešportovcov (P = 0,377). Ďalší
výskumníci (Helbling a kol.)zisťovali 2961 švajčiarskych športovcov, ktorí dokopy vykonávali 68 športov. Zo 79% respondentov, ktorí vyplnili dotazník, 16,8% uviedlo, že trpeli sennou nádchou a 59% uviedlo, že počas peľovej sezóny potrebujú lieky. Jedinci, ktorí majú alergickú nádchu, majú tiež často zvýšenú bronchiálnu hyperreaktivitu. Tieto čísla dokonca prevyšujú známe dáta, že 30-40% populácie reaguje nejakou formou na alergény v prostredí. Alergická rinitída (AR) a športový výkon

Aj keď cvičenie môže zvýšiť priechodnosť dýchacích ciest, pravdepodobne prostredníctvom zvýšeného výtoku sympatického nervu, existuje niekoľko dôvodov, prečo AR môže narušiť športový výkon. Rinitída často spôsobuje zmeny v spánkových modeloch kvôli nosnej obštrukcii, nádche a sínusovému tlaku, ktoré zvyšujú únavu a únava aj zhoršuje športový výkon. Okrem toho si vysoko-intenzívne činnosti vyžadujú optimálne výkonné dýchanie nosa, čo má za následok nepriaznivý faktor nosovej obštrukcie. AR je spojená so zmenami vo fungovaní
centrálneho nervového systému (CNS), ktoré môžu významne ovplyvniť schopnosť športovca podávať výkon. Výskumníci diagnostikovali subjekty so sennou nádchou prostredníctvom štandardizovanej počítačovej batérie kognitívnych testov a zistili, že pacienti, u ktorých došlo k vystaveniu peľu, bolo zaznamenané zníženie reakčnej doby, pozornosti a ostražitosti. Iní spájajú AR so zvýšenou únavou, depresiou a úzkosťou u žien, čo predstavuje potenciálnu prekážku výkonu. Mechanizmus, ktorým môžeme ovplyvňovať tieto kognitívne a emocionálne
parametre počas vystavovania sa sezónnemu vonkajšiemu prostrediu, nebol objasnený. Liečba alergickej nádchy a prevencia

Športovci sa musia pripraviť na rôzne klimatické podmienky, s ktorými sa stretnú na mieste svojho tréningu resp. súťaže. Znalosti o teplote, vlhkosti, slnečnom svetle, nadmorskej výške, ročnom období a type a koncentrácii peľu, ktorému budú vystavení, môžu pomôcť športovcom dosiahnuť špičkový výkon pomocou profylaktických opatrení. Liečba a prevencia alergickej nádchy a alergiu sa uskutočňuje prostredníctvom nefarmakologickými afarmakologickými prostriedkami a terapiami.

Nefarmakologická terapia

Za určitých podmienok je možné použiť rôzne účinné nefarmakologické terapie. Prvou možnosťou je obmedziť kontakt s alergénom a vyhnúť sa tak nepríjemnému prejavu AR. Ďalej sa pri prevencii AR uplatňuje nosové zavlažovanie soľným roztokom, ktoré je účinnou metódou čistenia nosovej sliznice od alergénov a zlepšuje aj zápal prínosových dutín. Napríklad športovci, ktorí použili vonkajšie nosové dilatátory na zväčšenie oblasti nazálnej chlopne, ktorá je najužšou oblasťou v nosovom kanáli, malo za následok signifikantné zníženie pocitu
vynaloženej námahy, srdcovej frekvencie, ventilácie a maximálnu spotreba kyslíka.

Farmakologické terapie

Antihistaminikum je liek alebo liečivo, používané na zníženie alebo odstránenie účinkov vyvolávajúcich alergiu. Perorálne antihistaminiká, ktoré sa bežne používajú, sú dlhodobo štandardnou liečbou sezónnej a viacročnej AR a sú účinné pri zmierňovaní príznakov svrbenia, kýchania a nádchy a alergickej konjunktivitídy (alergia s očnou aj nosovo-krčnou symptomatológiou). Staršie antihistamíniká prvej generácie sú významne obmedzené svojimi sedatívnymi nepriaznivými účinkami a môžu ohroziť dôležité psychomotorické zručnosti (napr. reakčný čas, vizuálne rozlišovanie). Novšie antihistamíniká druhej generácie sú preferované kvôli ich dlhšiemu trvaniu účinku a minimálnym, ak vôbec nejakým nepriaznivým účinkom na CNS.

Intranazálne steroidy (biologicky aktívne zlúčeniny; nie doping) sú pravdepodobne najúčinnejšou terapiou AR a alergie s očnou aj nosovo-krčnou symptomatológiou. Ich účinnosť sa maximalizuje pri nepretržitom používaní. Pri liečbe alergie je potrebné liečiť alergiu, a nie iba uplatňovať symptomatickú liečbu na zmiernenie alergických prejavov. Medzi hlavné
symptomatické prostriedky patria homeopatiká, antihistaminiká alebo intranazálne kortikosteroidy potrebné pri výraznom upchatí nosa. Základným a jediným riešením problému alergie je imunoterapia. Alergénová imunoterapia spočíva v podávaní postupne sa zvyšujúcich dávok alergénu do tela. Následne sa udržuje určitá úroveň množstva alergénu, ktorú pacient prijíma niekoľko rokov mimo peľovej sezóny. Postupne si organizmus zvyká na podávaný alergén a vytvára si voči nemu rezistenciu. Ak sa pacient v peľovom období vystaví aktívnemu alergénu, jeho reakcie na konkrétny alergén sú výrazne utlmené. Imunoterapia sa realizuje prostredníctvom tabliet či kvapiek pod
jazyk, alebo injekčnou formou.

Možnosti alergikov na tréning vo vonkajšom prostredí

Okrem vyššie spomenutých opatrení je potrebné sledovať peľový kalendár a množstvo aktívnych alergénov v ovzduší a prispôsobiť tomu intenzitu a typ tréningu. Uprednostňovať silový typ tréningu pred vysoko-intenzívnym bežeckým tréningom vo vonkajšom prostredí, najmä v peľovej sezóne. Pri bežeckom tréningu sledovať reakcie počas tréningu, ako je efektívnosť dýchania, reakciu na záťaž a vnímať intenzitu zaťaženia resp. únavy. Tréning je vhodné vykonávať v prostrediach mimo zvýšeného množstva alergénov, čiže nie na lúkach alebo oblastiach s kvitnúcimi bylinami a drevinami. Radšej trénovať ráno, prípadne večer, kedy sa v ovzduší vyskytuje najmenšia koncentrácia aktívnych alergénov. Možnosťou je vyhľadávať mierne daždivé počasie alebo vykonávať tréning po daždi. Samozrejme platí zásada, že netrénujeme blízko rušných ciest a tovární, kde sa vyskytujú škodlivé látky, ktoré zvyšujú agresivitu alergénov v ovzduší. Nezabudnúť na zvyšovanie a posilnenie imunity najmä v obdobiach s vysokou koncentráciou alergénov.